8. Odpusť mi!
Upozorňujem že táto kapitolka bude smutná.. aj podľa názvu sa to dá poznať. Možno si budete myslieť že pár sĺz a všetko bude dobré ale bojím sa že som to trochu prehnala. No ale snáď ste si na začiatku nemysleli že to bude celé radostné!
****************************************************************************************
Sarafina sa mi mihla pred očami. Začula som jej hlas za mnou "Prekvapená?". Otočila som sa no to ma už trafila guľa z prava. Pomaly som povedala "Teleportácia?". "Áno" odvetila potichu. Musela som sa stále pohybovať aby ma netrafila no bola som poriadne unavená. Zavrela som oči no videla som! Asi to súviselo z novými schopnosťami. Ale videla som aj niečo iné, kam sa Sarafina premiestni. Bežala som tam. Bola som tam v pravú chvíľu. Sarafinu to zaskočilo a ja som mala dosť času na výboj. Boj sa skončil. Sarafina nevládala a ja som mohla otvoriť oči. "Ako?" vydala zo seba. Packou som si prešla cez oči a zavrela som ich potom som bežala cez kamene bez toho aby som narazila. "Takto.. a ešte som videla kam sa premiestňuješ" usmiala som sa a aj ona potom som sa premenila a bežala naspäť do palácu.
Niekde inde v tú dobu ako sa odohráva súboj..
"Cedrick, je potreba pripraviť plán!" chladný hlas sa ozýval cez celú jaskyňu. "Áno Sally.. myslel som že by sme ich mohli napadnúť.." no Sally mu skočila do reči. "Nikdy! Plán je už vymyslený len ho treba doladiť. Znie takto: unesieme Henricha.." ešte ani nestihne dopovedať a Cedrick ju zasype otázkami "Kto je Henrich a prečo by sme ho mali unášať?". "Mlč!" zahučí Sally. "Takže Henrich je pravé meno Korzára.. no tak unesieme ho a donútime Saru prísť za nami bez toho aby zaútočila. Ak ho bude chcieť zachrániť bude sa s tebou musieť oženiť.. no a keď sa s tebou ožení budeš kráľ a mňa menuješ za svoju radkyňu! Jasné?" prebodáva ho pohľadom. "Jasné Sally!" uškrnie sa a pomyslí si ako dobre z toho vyjde.
Náhlim sa na izbu. Mal ma tam čakať Korzár.. no dvere sú otvorené a po ňom ani stopa. Okno je taktiež otvorené a váza prevrhnutá. Jeho meč je pichnutý do postele a na rúčke odkaz: "Príď do hodiny do jaskyne Uluva inak sa Henrichovi niečo stane! Podpísaná Sallenia" zakrútila sa mi hlava a bolo mi zle, no nesmela som váhať. Vydala som všetku svoju energiu na jednu jedinú vec, chcela som sa premiestniť.
Otvorila som oči a našla sa v jaskyni. "Haló!" zakričala som. Za mnou som počula povedomí hlas: "Trvalo ti kým si sa prebrala, necelých 5 minút.. ale, ale po namáhavých kúzlach bývaš aj dlhšie ospalá a teraz..". Obrátila som sa. Stál tam Cedrick a v ruke zvieral môj prsteň od Korzára na 15-ste narodeniny. "Ten je môj!" vykríkla som a ihneď som si ho privolala čarami. Prekvapilo ma že sa nič nestalo. "Som silnejší" dodal k tomu Cedrick. "Kde je Sallenia!" zrúkla som na neho. "Vybavuje si účty z Korzárom.." povedal ledabolo. "Tá mrcha! Ani svojho brata nenechá!" zovriem päsť. Cedrick na mne vidí že sa cez neho chcem prebojovať a tak na mňa fúkne nejaký čierny prášok, presnejšie fúkne mi ho do očí. Zavriem oči, vidím. Vydýchla som. "To ti nepomôže Cedrick!". Hodila som guľu presne tým smerom kde bol. Prekvapilo ho to no guľu zastavil mávnutím ruky. "Takže takto to je, ty už si splnila dve skúšky pravda?" posmešne povedal. "Cedrick, nikdy si nebol môj priateľ! A nikdy nebudeš! Mal si šancu, pohnojil si ju a preto teraz budeš pikať" chytila som sa zeme a čerpala som z nej toľko energie koľko sa dalo. Potom som na neho prichystala jeden jediný výboj. Vypálila som ho a rýchlo som sa hnala smerom do jaskyne, tam ma čakala Sally. "Trvalo ti to" povedala a pritom ešte ukázala na väzenie. "Možno si odhodlaná ale nie neporaziteľná". Pozrela som sa na väzenie a videla Korzára. Oči sa mi naplnili smútkom. "Dobre teda, vyhrali ste. Spravím to čo chcete ale chcem aby Korzár mohol ísť." usmiala som sa na neho. "Takže jediné čo chceme je aby ste sa z Cedrickom zobrali" povedala akoby toho bolo málo. "Nikdy!". "Tak potom budeš musieť bojovať!". Našla som pohľadom Cedricka a zdalo sa že ten výboj ho ani nezranil. Ustupovala som a oni išli za mnou. Dostala som sa k priepasti. Slzy mi stekali po tvári a skoro som cez ne nevidela. Potom som už len zakričala: "Odpusť mi!" vrhla som sa do hlbín priepasti a ja som padala a padala a myslela som len na to kedy budem spať a nebudem musieť riešiť problémy a život druhých a ani ten svoj.
*************************************************************************************
Bude ešte pokračovanie? BUDE takže ako sa môžete dovtípiť Sara ASI nezomrie..