Choď na obsah Choď na menu
 


5. Svetlo, tma, voda... mačky!

17. 12. 2010

Takže pokračujeme!!!

****************************************************************************************

Odhodilo ma, nebolo  to také strašné ale pocit že letím vo mne vzbudil strach. Prvé čo ma napadlo keď som vstala kde je Korzár. Pravda bola že aj jeho to zasiahlo ale menej než mňa. Ja som však mala úbor ktorý zmäkčil môj pád. Dobehla som za ním a pomohla som mu vstať. Sally už stála a bola rovnako zaprášená ako ostatný. Cedricka to nezasiahlo a čumel rovnako než predtým. Súboj však pokračoval. Výboj som sa už neodvážila použiť. Bola som slabá ale Sally, s tou sa nič nedialo (aspoň to tak vyzeralo). Boj už trval dlho a ja som bola na pokraji síl. Posledné čo mi zostávalo v zásobe boli energické gule. Mohli jej uškodiť len keby ich neodrážala stále späť. Nad nami sa zableslo a ja som dostala nápad. Energickú guľu som vymrštila do povetria a pripravovala som sa na záplavu energie. Vtedy sa to stalo. Blesk ma zasiahol a ja som vstrebávala jeho energiu do svojho tela. Po tomto som ju vypálila. Sally to odhodilo a už nevládala. Odmiestnila sa niekam a mňa tam s Korzárom a Cedrickom nechala úplne sama.

Zobudila som sa až neskoro ráno. Len matne som si pamätala na včerajšiu noc. Vôbec som netušila ako som sa dostala späť do hradu no to ma trápilo najmenej. Vedela som že zajtra ma čaká ďalší prehnane bojovný deň so Sarafinou. Po súboji so Sally som si už veľmi neverila. Bála som sa že bude o mnoho lepšia než Sally.

Po krátkom premýšľaní ku mne zavítalo pár ľudí. Matka, otec, doktor, Cedrick a Korzár. Matka, otec a doktor mi boli len priniesť raňajky a potom sa nenápadne vytratili. Cedrick sa na nás pozrel a došlo mu niečo čo sme od neho neočakávali ale čo bola z polovice pravda. "Vy spolu chodíte?" povedal to len tak ledabolo aby to nevyznelo príliš zvedavo. Keď sa na mňa pozrel usmiala som sa a pozrela na Korzára ktorý sa tiež pousmial. "Áno" vydýchla som. Asi vedel že príde takáto odpoveď preto dodal "Nebudem rušiť, vy si toho máte dosť čo povedať" a odišiel. Ostali sme tam len my dvaja. Ani jeden z nás nevedel čo má hovoriť. Pravda síce bola že sme si to ešte nepovedali do očí ale obidvaja sme sa sebe navzájom páčili (veď chápete ako to myslím). Jasné, Korzár je o dva roky starší ale to na tom nič nemení. Postavila som sa a jemne som ho pobozkala na líce. On pochopil a nechal ma osamote.

Pár hodín potom...

"Tresk!" rozletela sa skala. Energické gule boli čoraz silnejšie. Áno, neboli také silné ako majú niektorý ale silné rozhodne boli. Aj Korzár ich pochvaľoval. Dnes o tak museli byť také silné aby som zajtra porazila Sarafinu. Trénovala som až do neskorého večera. Dala som pusu Korzárovi na dobrú noc a išla spať.

Nasledujúce ráno som sa vychystala na bojisko. Bolo tmavé a skalnaté. Zazrela som pohyb na pravej strane od mňa. Bola to Sarafina. Vystrela pred seba labku a naznačila že boj sa začína. Zaútočila na mňa no ja som uhla. Takto to dosť dlho pokračovalo. Ani ja ani ona mňa nezasiahla. Ja som však mala eso v rukáve. Použila som ochranný štít ktorý som vypálila okolo nej, no nie z vrchu. Vyskočila som a trafila ju z vrchu. Štít zmyzol. Dlho dom nečakala a vypálila som výboj. Súboj sa skončil. Sarafina už nevládala. Asi sa nejaká časť energie zo štítu obrátila v prospech mojej energetickej gule. Sarafina sa za chvíľku pozviechala a predala mi moc ktorú som získala. Bola to premena na mačku! Nevedela aká mačka sa zo mňa stane. Ja som sa však začala meniť. Mala som sivý kožúšok a fialové oči. Mačky mali od pradávna každá nejaké schopnosti podľa ich živlu. Živly boli: Svetlo, Tma, Oheň, Zem, Vzduch a Voda. Ja som bola živel svetlo. Obdržala som veľa úžasných schopností a už som sa tešila ako ich vyskúšam.

*************************************************************************************
Pokračovanie nabudúce :))

 

Komentáre

Pridať komentár

Prehľad komentárov

Zatiaľ nebol vložený žiadny komentár.