10. Mikasho
Takže minule som si to takto pekne nahla tak teraz to budem musieť napísať :)))
******************************************************************************************
Bola som trochu zmätená. "Mikasho.." mrmlala som dookola. Po dlhom mrmlaní som povedala: "Kedy môžem ísť?". No, bola to pomerne očakávajúca otázka. "Teraz hneď, ale najprv budeš musieť ako Mikasho vyzerať!" Hneď ako to dopovedal na mňa zoslal spád energie. Zmenila som sa. Moje šaty sa premenili na čierne a zmenil sa im strih, moje vlasy sa taktiež zmenili na čierne a aj moja postava sa zdala byť trochu štíhlejšia, no a jediné čo po mne ostalo boli.. oči? Oči sa mi bránili. Každú chvíľu sa striedali čierne a fialové. Nakoniec tie moje zvíťazili. "Ako to?" povedal Saturn no ja som rýchlo zareagovala "Ehm.. myslím že tie oči sú detail." a usmiala som sa. Chytil ma za ruku a premiestnili sme sa k palácu.
Už som na to bola len ja. Pomalými krokmi som kráčala k hradu a dúfala som že mi nič nikdo nespraví keď vyzerám takto. Zavrela som oči ale hneď som ich otvorila keď som začula známy hlas "Nikto nesmie vojsť ani výjsť z hradu kým sa princezná Sara nenájde!" Bol to Korzár. Vyzeralo to tak že mu nikto nič nespravil. Vytiahol na mňa meč no ja som nehodlala ustúpiť! Meč mi prešiel po líci a zacítila som krv. Hneď ako sa to stalo mnou prebleskla moja naozajstná podoba. Rýchlo som odtrhla rukáv ktorý sa ihneď premenil na ružovo-fialový. Utrela som si krv a meč na ktorom bola ešte vždy krv som očistila mávnutím ruky. Moja moc v tele Mikasho bola silnejšia! Vyliečila som si ranu na líci a keď som prechádzala okolo stále zmäteného Korzára očami mi prebleskla fialová. Jemu to došlo v ten moment. Zašepkal len "Sara.." a ja som už letela k oknu mojej izby.
Usmiala som sa, bol to síce ľadový úsmev Mikasho ale niečo na tom bolo. Nechala som vybuchnúť okno a vošla som. Na moje prekvapenie tam stál len jeden človek. Ihneď na mňa poslal mágiu, ktorej som sa však mihnutím ruky zbavila. Človek čo stál oproti mne bol môj posledný priateľ... vtedy ma však zradil! Cedrick zakýval niečo za chrbtom. Vytrhla som mu to z ruky a čo nevidím!? Moja fotka.. tá na ktorej som sa práve podkla o šaty a spadla na schodom pred 50 ľuďmi.. aký blbec to odfotil? Odpoveď však bola jasná. Znechutene som sa na ňu pozrela a hodila ju na postel. Z premýšľania ma vytrhol zastretý hlas "Kto si a čo tu robíš?!" Nedokázala som udržať slová hnevu, snažila som sa však neprezradiť kto som... "Ja... a čo tu robím!!!" Rozkričala som sa. Hneď potom som na neho vrhla tieňový klon //JAAAJ zas ten Naruto...//